O mediácii
Konflikt je dynamický proces, a preto nie je jednoduché ho zvládnuť. Konfliktné situácie sú súčasťou každodenného života a je len prirodzené, že riešenie sporov je večnou témou.
Alternatívou je využiť mediáciu pre riešenie sporu.
Istou „nevýhodou“ mediácie je, že donútiť na mediáciu sa nedá. Účastníci sporu musia byť od začiatku minimálne prístupní k alternatíve skúsiť riešiť svoj problém touto cestou.
Mediácia je vlastne sprostredkovanie. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má pomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, pomocou využitia svojich sociálno-psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné. Samozrejme, definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala byť dohoda, ktorú zainteresované sporové strany vnímajú pozitívne, t. j. ako svoju výhru. Vtedy je proces mediácie úspešný a je predpoklad, že bude dotiahnutý do želaného konca - do skutočného vyriešenia samotného problému. Navyše u strán, ktoré mediáciou dospeli k vzájomne výhodnej dohode bez potreby využitia súdu alebo inej autoritatívnej rozhodovacej moci, je vysoký predpoklad na stabilizáciu a dokonca i na ďalší rozvoj ich vzťahov.
Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá túto funkciu prijme.
Mediátor musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.
Mediátor musí byť neutrálna osoba. Nezávislosť a nestrannosť sú nevyhnutnými atribútmi na výkon mediácie. V prípade jeho zaujatosti musí byť z výkonu danej mediácie vylúčený. Dôležité je tiež spomenúť, že mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Pri výbere mediátora treba zvážiť, o aký druh sporu ide a osobu mediátora vyberať s prihliadnutím na predmet sporu tak, aby osobnostný a profesijný profil mediátora dával maximálny predpoklad na efektívnu a úspešnú mediáciu. V praxi tak napríklad manželia po rozvode, ktorí sa potrebujú dohodnúť o zmene rodičovských práv a povinností a nie celkom sa im darí dospieť k dohode bez asistencie tretej, neutrálnej strany pre ich nestabilizované vzťahy, pravdepodobne logicky vyhľadajú mediátora – psychológa, keďže predmet ich sporu je náročný skôr v oblasti vzťahov ako v právnej oblasti, zatiaľ čo podnikatelia, podnikajúci v medzinárodnom prostredí, ktorí majú zložitý spor zahŕňajúci veľký finančný obnos pravdepodobne uvítajú ako mediátora skúsenejšieho právnika v oblasti medzinárodného obchodného práva so znalosťou cudzieho jazyka. Starší manželia majúci osobný problém sa s veľkou pravdepodobnosťou budú prikláňať k mediátorovi – vekovo zrelšej osobe s očakávaním určitých životných skúseností. Rodič dieťaťa pred prahom dospelosti stojac zoči-voči vážnemu problému so svojím potomkom možno pouvažuje o mladšej osobe mediátora, ktorá by mohla vyvážiť pri vzájomnej komunikácii generačný rozdiel.
Keď by sme mali charakterizovať druhy sporov, na riešenie ktorých je vhodná mediácia, treba spomenúť, že prvým predpokladom je minimálne ochota strán skúsiť proces mediácie. Tam, kde strany medzi sebou pociťujú neprekonateľné komunikačné bariéry, vyplývajúce z negatívnych emócii, ťažko možno očakávať, že si spoločne sadnú k rokovaciemu stolu, a teda že mediácia bude úspešná.
Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodnoprávnych (záväzkových) a pracovnoprávnych veciach (napr. majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, susedské spory, spory vyplývajúce z nevrátenia pôžičky, spotrebiteľské spory, atď.). Naopak, existujú spory, pri ktorých je vylúčené, aby sa vyriešili mediáciou. Sú to spory, pri ktorých to vylučujú vzťahy medzi sporiacimi sa stranami (prítomnosť silného napätia) ale i spory, kde právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom a kde je nevyhnutné, aby existenciu alebo neexistenciu daného práva alebo právneho vzťahu určil súd.
Prípady vylúčenia mediácie zahrňujú napríklad v oblasti rodinného práva vznik a zánik manželstva, určenie materstva, zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, osvojenie.
Cieľom zavedenia mediácie je odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju podstatu vyriešené iným spôsobom a v kratšom čase, a tým zefektívnenie riešenia konfliktov. Dôležitým aspektom sprevádzajúcim využívanie mediácie je tiež zmena kultúry riešenia konfliktných situácii, skvalitňovanie medziľudských vzťahov a uvedomenie si, že i pri rozdielnych názoroch a postojoch je možné dosiahnuť prijateľný efekt akceptovateľným spôsobom.
V živote každého človeka sa z času na čas vyskytnú problémové situácie. Sú súčasťou každodennej reality a nevyhýbajú sa ani tzv. bezkonfliktným typom jedincov. Preto ich netreba brať tragicky, negatívne. Naopak, treba ich brať ako nevyhnutnú súčasť koloritu všedných dní, a tak sa k nim aj postaviť – vecne, pragmaticky. Prevziať vlastnú zodpovednosť za vyriešenie problému, pozrieť sa na situáciu s odstupom, snažiť sa vyrovnať sa s emóciami, ktoré nám bránia vo vecnom riešení, pochopiť druhú stranu, ktorá možno ani nie je takým nepriateľom, ako sa nám na prvý pohľad zdá, nepokúšať sa dosiahnuť nemožné... Je nanajvýš želateľné, aby sa nepríjemné situácie zvládli na určitej úrovni a pri maximálnom možnom znížení ich negatív, ktoré sú vždy prítomné, hoci v rozdielnej miere. Mediátor nás pri mediačnom procese sprevádza a usmerňuje, pomáha eliminovať to, čím sme, ako zainteresovaná strana konfliktu, poznačení a čo nám bráni zneutralizovať subjektívny pohľad. Preto nie je dôvod báť sa aktívneho prístupu riešenia konfliktov.
Mediácia nie je len šanca vyriešiť určitý konflikt, mediácia je prístup k iným dverám, ktoré treba otvoriť – k sebe samému, k okoliu, k nám všetkým. Mediácia predstavuje zodpovednosť a plne vyhovuje podmienkam spoločenského vývoja, ktoré umiestňujú každého z nás do pozície aktívnej polohy, i keď nie každý a nie vždy využíva túto polohu. Preto je na zváženie zamyslieť sa nad výhodami mediácie.